Zpravodajství z Vysočiny

Veľký piatok sa nazýva veľký od veľkého tajomstva v tento deň. Podľa prastarej tradície sa dnes neslúži svätá omša, ale len obrady na pamiatku utrpenia Ježiša Krista. Obrady majú tri časti: Bohoslužbu slova, v ktorej sa čítajú pašie, uctievanie kríža a sväté príjmanie. Veľký piatok je aj dňom veľkého pôstu od mäsa a celkovo od jedla. V tento deň si pripomíname smrť Ježiša Krista, jeho odsúdenie, vykonanie rozsudku a jeho pohreb. O tejto udalosti píšu všetci štyria evanjelisti. V tento deň sa číta aj časť evanjelia, ktorej sa hovorí Pašie. Z toho tak vznikli aj tkz. „pašiové hry" , ktoré sa nečítali, ale hrali v divadelnej podobe. Veľký piatok je spomienkou na ukrižovanie a preto sa celý deň kladie na pôst v znamení smútku, ticha a rozjímania. Podľa evanjelií poobede o tretej zomrel Kristus na kríži. Približne v tom čase sa schádzajú veriaci k zvláštnej bohoslužbe. Otvára sa zmysel Kristovho utrpenia a smrti, úcta kríža, prednášajú sa modlitby za veľké bolesti celého sveta.

Kostoly nie sú vyzdobené, Žiadne kvety, svietniky, piesne sa spievajú bez hudby a zvony mlčia. V Písme svätom čítame, že v momente Ježišovej smrti sa roztrhla opona, ktorá v jeruzalemskom chráme oddeľovala svätyňu od ostatných priestorov v chráme. Týmto Biblia naznačuje, že Ježišovou smrťou sa otvorila cesta k najväčšiemu pokladu - k samému Bohu. Ľudová tradícia to trošku opravila a hovorí sa o otváraní pokladov v skalách po celom svete.

Na Veľký piatok sa dodržiavali aj ľudové zvyky. V ten deň sa nesmelo nič požičiavať, pretože požičiava vec by mohla očarovať. Nepracovalo sa na poli ani na záhrade, aby sa nehýbalo zo zemou. Nepralo sa prádlo, pretože prádlo by nebolo namáčané do vody, ale do vyliatej Kristovej krvi. K tomuto dňu sa viažu aj povesti. Na Veľký piatok sa diali zázraky a zem mala magickú moc. Otvárala sa, aby ukázala svoje poklady. Z rybníkov a riek vychádzali vodníci a bolo ich vidno na koňoch. A podľa jednej povesti sa na chvíľu aj otvára aj hora Blaník.